Představujeme slovenské maratony (2.díl)

Rajecký maratón, Rajec

Tak toto je môj „zamilovaný“ maratón. A asi nielen môj.  V Rajci je silná partia bežcov. Tí sú zároveň aj organizátori  maratónu. Z každého kúta na vás dýcha = toto robia bežci pre bežcov. 

Maratónom žije celé mesto, špaliere ako v Košiciach.

Okrem toho je tu v teň deň veľkolepý jarmok, ktorý tiež prispieva ku atraktivite maratónu. 

Niet čo vyčítať prezentácii, šatniam, sprchám i veľkolepej pasta party po dobehnutí. Všetko priam v centre mesta a jarmoku. 

Trať je vcelku náročná, členitá a tradične panuje horúčava, ktorou nie sú mnohí bežci nadšení. Ale aj o tom je maratón… napokon, počas behu je možností na občerstvenie od súkromníkov, cez „prehýbajúce“ sa stoly oficiálneho občerstvenia. Posledne ma napr. zaujal osolený červený melón – a malo to fakt čosi do seba. Ale kto chce, dostane aj pivo.

V posledných rokoch pribudli in-line korčuliari. Možnosť pre slabších štartovať hodinu, ba aj viac pred oficiálnym štartom.

Tak tu som bežala 19-krát.

Záhorácky maratón, Senica

Ku maratónu so slabou účasťou sa pridružil ešte polmaratón – čo v ostatnom čase využívajú  aj iní organizátori. Napokon, podľa mňa je to celkom správne. Nie každý hneď naberie odvahu na maratón a tak to skúsi skorej na tej polovičnej trati. Aj čo sa týka prepravy – lepšie sa tvorí napr. osádka do auta, keď je viacej možností. 

V podstate slušne zabezpečený maratón, prezentácia, šatne, sprchy, občerstvenie. Všetko na jednom mieste na štadióne, vrátane štartu a cieľa. Beží sa cez takmer celé mesto, záujem divákov slabý, takmer žiadny.  Občerstvenie v pohode. Možnosť skoršieho štartu. 

Ale tam končím. Lebo takmer celá trať vedie po mimoriadne frekventovanej ceste, autá, kamióny nebezpečne fičia okolo. Tradičná horúčava a nie veľmi šťastne riešená hodina štartu (15:00 h). 

Napriek všetkej sympatickej snahe organizátorov býva dosť nízka účasť. 

Bežala som tu 11-krát, ale vždy sa nechám čímsi prekvapiť – hlavne už tradične slabým časom. Ale ten sa tu podľa mňa ani nedá dobrý zabehnúť. I keď = „kto umí, ten umí“.

A posledne zamknutým autom a strateným kľúčom.

Považský maratón, Nové Mesto nad Váhom

Aby som pravdu povedala, viac sa mi páčila pôvodná trať k moravským hraniciam. Myslím si, že bola aj ľahšia. Ale to bolo už dávno. Teraz sa beháva na opačnú stranu, na Čachtice. Trať je pomerne náročná, septembrové teplo tiež. Napomáha tomu aj čas štartu – 14 hod. Je to síce len môj názor, ale ja „zbožňujem“ 10 hodinu na štart.

Napriek tomu, že už sa nerobievajú honosné zábavy po maratóne, že už nie sú také bohaté štartovacie balíčky,  myslím si, že maratónci sem radi chodia. Je tu príjemná atmosféra, všetko sa odohráva na štadióne, organizátorov je niekedy viacej ako pretekárov.  Striktne dbajú na pravidlá ĽA, nuž ale je to ich právo.

Dúfam, že k tým mojim 12 odbehnutým maratónom v tomto meste pribudnú ešte ďalšie.

pokračování za týden

Eva Seidlová
prezidentka Slovenských sběračů maratonů
145 maratonů a ultramaratonů
MMM Košice 1987 za 3:07:31