Na môj inzerát zareagovalo mladé dievča, ktoré zdieľalo tú samú, ak nie väčšiu radosť z behu, ako ja. Začali sme spolu pravidelne behávať. Beh, hlavne vďaka mojej priateľke Pavlínke, dostal inú príchuť. Okrem krásnych pocitov sme toho hodne rozoberali. Prebrali sme snáď všetko možné i nemožné od zeme až po nebo.

Pri týchto rozhovoroch som sa postupne dozvedala, ako na tom Pavlínka zdravotne je. Prekonala totálny kolaps organizmu, kde vyhliadky na jej ďalšie normálne fungovanie boli mizivé, takmer žiadne. I napriek tomu našla v sebe tú silu, verila, že to zvládne a začala sa postupne uzdravovať. Začala chodiť, znova vidieť a dokonca začala behať. A práve v tejto chvíli sme sa stretli a začali spolu trénovať.

Náš bežecký čas rýchlo utekal a my obe sme sa znova a znova tešili na naše spoločné výbehy. Vzhľadom k tomu, že sme obe nikdy nestáli na žiadnom štarte, pohrávali sme sa i s touto myšlienkou. Mali sme v sebe toľko odvahy, že sme sa v apríli 2010 prihlásili na Plzeňský polmaratón. I napriek tomu, že sme mali nabehaných len 15 km, do cieľa sme radostne dobehli a užívali si naše obrovské víťazstvo. Dokázali sme to a boli sme na seba právom hrdé.

Tú krásnu atmosféru sme si ešte raz užili na polmaratóne – Plasy pri Plzni. Beh bol náročný, vzhľadom k tomu, že sme nikdy netrénovali kopce. Zvládli sme i túto výzvu a dobehli do cieľa. Ešte pár týždňov sme si užívali naše pocity víťazstva a radosti a plánovali v roku 2011 nové závody. Obidve sme sa tešili, ako začneme sezónu a dáme znova nejaký polmaratón. Často krát som obdivovala, ako dievča po tak ťažkej nemoci zvláda život s úsmevom na tvári, beháva a raduje sa z každého dňa. Jej sila zdolať akúkoľvek prekážku motivovala i mňa.

Pavlínka v decembri zomrela na trvajúce následky jej ťažkej choroby.

Týmto príbehom som chcela ukázať, akého krásneho silného ducha malo v sebe to mladé dievča. Ako i napriek všetkým problémom a bolestiam, ktoré ju stále sprevádzali,do­kázala behať, dokonca sa postaviť na štart polmaratónu a ubehnúť ho s úsmevom na tvári. Jej láska k behu bola silnejšia ako bolesť, ktorú prežívala vďaka nemoci.

Pavlínka, moja bežecká priateľka, tu síce už nie je, ale jej posolstvo tešiť sa z každého dňa a behať s radosťou v srdci vo mne zostalo. Nech už sa venujete akejkoľvek činnosti a akémukoľvek športu, majte stále úsmev na tvári a radosť v srdci.