Soňo, běhat jste začala dost netypicky, až když jste na dovolené v Keni okusila běh po pláži. Bylo vám tehdy 55 let, což ostatně symbolicky uvádí ve své emailové adrese „behamod55@xxxxx“. Mnoho lidí v tomto věku s běháním spíše přestává. Jaká byla vaše motivace vyběhnout?

„Práve slová mojej dcéry: ‚Mami, veď ty beháš celkom dobre.‘ rozhodli o tom, že som sa po príchode z Kene zaregistrovala na môj prvý životný beh – Tipos Národný beh Devín – Bratislava v roku 2011. Okolie bolo v šoku. Keď som dcére oznámila, že som sa zaregistrovala, napísala mi: Mami, ja odpadnem! Ty ideš behať Devín?!?“

A jaké byly prvotní reakce širšího okolí? Trvá to dodnes?

„Skoro na každom behu sa ma niekto spýta: Prosím vás, môžeme sa Vás na niečo spýtať? A ja hneď odpovedám: Šesťdesiatdeväť. A veľmi veľakrát mi vravia: 'My vás obdivujeme, že v takom vysokom veku beháte. Tak sa dozvedám, že mám vysoký vek. No ja sa tak necítim. Zdá sa mi to v pohodičke, že behám, hoci som skoro na každom běhu najstaršia bežkyňa. Viete, ja som nevedela, že viem behať. Neviete, čo dokážete, kým to nevyskúšate.“

Prakticky ihned po té příhodě z Keni jste tedy vyrazila na závod. Dokonce spojujete slova běh a závod do jednoho významu. Měla jste napoprvé strach?

„Zo samotného behu som strach nemala. Len mám vždy takú obavu, aby som nezablúdila a trafila do cieľa. Už sa mi párkrát stalo, že som poblúdila a odbehla pár kilometrov navyše. Neprajem to žiadnemu bežcovi. Napríklad 7. 11. 2014 som bežala môj 5. polmaratón na Malte. Trať viedla cez Zurieq, Qrendi, Mqabba, Kirkop, Hal-Far, naspäť ku Kirkopu… Už pri čítaní propozícií som mala zlé tušenie: ‚Není šanca nezabludiť!‘ A napokon som si zabehla pár kilometrov navyše – ale do cieľa som dobehla v limite.“

Podle čeho si závody vybíráte a následně hodnotíte?

“Ja si vyberám hlavne polmaratóny. Behávam aj kratšie trate. Pre bežca veľmi dobre padne, ak je na trati viac občerstvovačiek – voda, iónťak, cola, ovocie, hroznový cukor, koláčiky… A po behu teplé jedlo. No nie všade sa však organizátori takto kráľovsky postarajú o bežcov. Veľmi rada chodím behať polmaratón do Horných Salíb – po dobehnutí do cieľa si môžete vybrať z piatich výborných teplých jedál. Nasleduje vyhlásenie výsledkov, mimoriadne bohatá tombola a zábava. Tento rok – 31. 5. – si v Horných Salibách odbehnem môj 200. polmaratón. Bude to slovenský Guinnessov rekord – druhá stovka polmaratónov za 3 roky, 8 mesiacov a 15 dní.“

V roce 2017 jste si zaběhla osobáček na půlmaratonu v Košicích, krásných 2:06:35. To vám bylo 61 let. Máte od té doby nějaký závod srdcovku?

„Áno, mám niekoľko srdcoviek a viacero mimoriadne obľúbených behov, na ktoré chodím každoročne. Napríklad Čachtický polmaratón – v roku 2014 som tam odbehla svoj prvý polmaratón. Očaril ma a odvtedy sú polmaratóny mojou prioritou. Beh okolo seba sála tajomnú históriu Čachtickej pani Alžbety Báthory. Ďalšou srdcovkou je už spomínaný Tipos Národný beh Devín – Bratislava – môj prvý životný beh v roku 2011. Štart pod Devínskym hradom je magický. A medzi moje srdcovky patrí aj Mestský žilinský polmaratón – 15. 10. 2021 som si tam odbehla svoj 100. polmaratón. Bol to slovenský Guinnessov rekord – 100 polmaratónov za 7 rokov a 28 dní.“

Absolvovala jste řadu závodů doma, na Slovensku, ale i v zahraničí. Lze je srovnávat?

„Každý polmaratón má svoje čaro. V zahraničí som odbehla 16 polmaratónov – v Maďarsku, na Malte (3×), na Cypre, na prekrásnych Plitvických jazerách v Chorvátsku, na ostrove Krk, vo Viedni (3×), v Ríme, v Madride (najdrahší), v Krakove (2×), v Poľsku – okolo Žywieckeho jazera, a v Barcelone.“

Váš největší životní zážitek spojený s během?

„Ťažko povedať, pretože tých krásnych zážitkov po odbehnutí 199 polmaratónov, 5 maratónov, ultra behy – 60 km Ultralanovka pre Plamienok či 12-hodinovka v Šamoríne, kde som si odbehla 75 km a 105 m, je veľa. Spomeniem moje dva najsmutnejšie behy. Môj obľúbený beh na 8400 m Mraznické chodníčky bol venovaný našej čokoládovej labradorke – terapeutke Brijke. Brijka deň pred pretekmi, 31. 8. 2014, dobehla svoj posledný beh. Dobehla do ‚cieľa‘, odkiaľ niet návratu. Druhým veľmi smutným behom bol môj 59. polmaratón v Košiciach – Seňa dňa 23. 6. 2018. Vtedy odišla do dúhového nebíčka naša elegantná weimarka, psia bežkyňa Eny. Slzy sa mi miešali s kvapkami dažďa. Limit bol 2:30:00. Zrazu som v nemom úžase zastala, lebo mi pohľad zablúdil na oblohu. Bola tam biela psia láska vytvorená z obláčikov. To sa ENY so mnou lúčila. Asi 2 km pred cieľom zrazu začali z nebíčka padať obrovské krúpy – snehové guľky. Nevšedný to úkaz na to ročné obdobie. Aj nebo plakalo. Do cieľa som dobehla do nitky mokrá, ale šťastná, že som stihla časový limit – 2:29:20. A pre Eny som získala tretie miesto, rovnako ako pre našu čokoládovú labradorku – terapeutku Brijku na behu Mraznické chodníčky. Nádherných veľkých zážitkov z behov bolo veľa, ťažko vybrať ten najväčší. Odbehla som spolu 199 krásnych polmaratónov, plus veľa menších behov.“

A když se zeptám na nejkrásnější běhy?

„Za najkrajší trailový beh považujem GR8 TRAILS Eleven půlmaraton Český ráj v Branžeži. To je pohádka. Štartuje sa pri krásnom jazere, beží sa cez tajomný rozprávkový les. Na jednom úseku obrovské stromy rastú z mini jazierka, ktoré má malilinké zelené rastlinky. Beží sa okolo obrovských skál, kde sú zakliati škriatkovia. Tak som to cítila, keď som bežala popri nádherných skalných útvaroch. Vynoríme sa z čarokrásneho lesa a pred nami sa týči hrad Kost. Bežíme nádvorím, na ktorom sa prechádzali princezné aj sám pán kráľ. Pri mojom dobehu do cieľa už prebieha vyhlasovanie výsledkov a v ušiach mi znejú slová organizátorov: „Sonička, rýchlo na stupienok víťazov.“ Je tam moja kategória – ženy nad 60 rokov. Neviem, prečo ženy v mojom veku nebehajú!“

Vaše oblíbená trasa?

„Obľúbených bežeckých trás mám viacero. Rada sa zúčastňujem náročného behu Čachtický krvák – Báthory cross (23 km) v Čachtických vrchoch, polmaratónu v Terchovej, Medzeve, Horných Salibách, a samozrejme si každoročne odbehnem ČSOB Marathon Bratislava. Behávam aj hamburgy (pozn.red.: malé akce pořádané tzv. sběrači maratonů) okolo vodného diela Žilina.“

To je spousta závodů do roka. Jak moc ve vašem věku bolí tělo po doběhu? Máte tajné zbraně na regeneraci?

„Tak ja si behám svojim tempíčkom – pomaličky, pomaly. Nesnažím sa behať rýchlejšie, ako vládzem. Takže na vašu otázku, ako veľmi ma bolí telo v mojom veku po dobehu, vám musím odpovedať, že nijako. Nemám žiadne bolesti, nebolia ma ani kĺby, ani kríže, ani nič, takže som asi taký zvláštny ‚bežecký prípad‘. Chcete vedieť moje tajné zbrane na regeneráciu? Ja po behu regenerujem tancom. Veľmi rada tancujem a pravidelne chodím na country tanečky – a častokrát hneď po behu.“

No panejo, poklona! Pokud zrovna neběháte závody, máte doma s kým běhat? Nebo musíte běhávat s mladšími?

„V súčasnosti behávam len cez víkendy. Voľakedy, v začiatkoch, som behávala 7–8-krát týždenne pri Dunaji s bežeckou skupinou Adidas a cez víkendy súťažné behy. Potom nám skupinu zrušili, prišiel covid a zrušili všetky behy. Bohužiaľ, covid ma neobišiel, a tak sa moje dobehy do cieľa predĺžili o viac ako hodinu. Nevládala som nielen behať, ale ani rýchlo kráčať. Našťastie, už sa to zlepšuje. Osobák na polmaratóne mám spred pandémie – na mojom 46. polmaratóne, 2:06:35, v Košiciach dňa 1. 10. 2017 na Medzinárodnom maratóne mieru. A osobák po pandémii – dňa 8. 10. 2023 v Krakove, na 146. polmaratóne – 2:41:03.“

Běh se hodně proměňuje, i do něj vstupují technologie. Jaký máte vztah k dnešnímu světu dat a umělé inteligence?

„Minulý rok som na behu TIPOS Národný beh Devín – Bratislava vyhrala celoživotné štartovné za najoriginálnejšie bežecké oblečenie (bola som Vodník). Fotku bolo treba nahrať a poslať na Instagram, kde sa hlasovalo. Organizátor mi vraví, aby som fotku poslala jemu a on ju tam dá. Nechápala som, prečo mu mám posielať fotku, keď ju môžem dať na Instagram sama. Vravím: „Veď ja to môžem dať priamo.“ A on prekvapený, že viem, čo je to Instagram. Sestra mu vraví: „Áno, ona je gramotná, vie aj písať, aj čítať…“ A tiež sa ma už viackrát spýtali: „Viete svoje telefónne číslo?“ Tak áno, viem ho. Takže ku svetu dát a dnešnému AI mám pozitívny vzťah a v súčasnosti si neviem predstaviť svet bez mobilu a bez internetu. S umelou inteligenciou som sa skamošila, keď som išla behať do Ríma 2. 3. 2025 – môj 194. polmaratón. Syn mi povedal o aplikácii ChatGPT, ktorú som si nainštalovala, a v Ríme som sa mojej ‚novej kamošky‘ pýtala rôzne informácie – ako sa kam dostanem a podobne. Raz sa pomýlila a potom sa pekne ospravedlnila. Je to mimoriadne zaujímavé – že všetko vie a všade bola.“

Co je podle vás na běhání nejkrásnější?

„Na behu je veľa krásneho – predbežecká atmosféra, samotný beh aj pobežecká pohoda. Vždy sa na beh veľmi teším. Potom, keď si ho odbehnem, teším sa, že mám odbehnuté, a zároveň sa už teším na ďalší beh. Vždy sa stretnem s bežeckými priateľmi a často sa objavia aj noví. A je to fantastický pocit šprintovať do cieľa!“

Dvoustovka brzo padne, přijměte prosím od nás všech velikou gratulaci a obdiv! Jaké máte další běžecké plány?

„Samozrejme, že mám bežecké plány. Mojím snom je odbehnúť maratón v New Yorku. Poznáte spôsob, ako by sa mi tento sen mohol splniť?“