Martin Guttmann | 24. 10. 2007 | Přečteno: 7357× | Tisk článku
Musím sa priznať, že už samotný názov publikácie vo mne vzbudil nevôľu, lebo som toho názoru, že bežec sa má postaviť na trať maratónu až po získaní skúseností na kratších tratiach a nie hneď po 3 mesiacoch behania.
Prinútil som sa však myslieť ako bežec - ašpirant, či skôr ako bežec začiatočník bez základných znalostí o tomto športe a viac menej o športe ako takom a myšlienka maratónu za 100 dní mi už neprišla ako nevhodná a rúhačská. Aj bežný človek totiž uzná, že odbehnúť 42,2km si vyžaduje odvahu, vôľu a v neposlednom rade aj kondíciu. A o to mnohým ľuďom spočiatku aj ide, bez ambícií lámať rekordy.
Publikácia ma prekvapila svojou priamočiarosťou a ľahkou sledovateľnosťou. Čitateľ dostane na každý týždeň len toľko informácií, koľko je nevyhnutné, a sú mu postupne dávkované, aby ho neohromili pojmami ako ANP, laktát, VO2max, kapilarizácia, atď. Skoro by som povedal, že sa podobá školskej učebnici, s príkladmi na záver kapitoly (plán) a s doplňovacím testom na konci (tu prázdne kolónky každého dňa v týždni).
Rozdelenie bežcov do základných skupín od úplného začiatočníka až po "sporťáka" (to označenie je čarovné, musím uznať) je praktické a pre realizovanie zámeru autorov aj nevyhnutné. Tu sa vraciam späť k myšlienke z úvodu, či má zmysel posielať na štart niekoho s ambíciou dokončiť maratón za päť a viac hodín, ale to je téma na úplne inú diskusiu. Verím, že s pomocou tejto publikácie sa bežec z každej z kategórii začiatočníkov bezpečne do cieľa dostane. Ak by si to prípadne chcel bežec rozmyslieť so svojim štartom, má v knihe aj ponuku polmaratónskych a maratónskych pretekov s krátkou charakteristikou.
Niektoré z informácií v jednotlivých kapitolách boli povedzme nie príliš konvenčné, niektoré sa priečili všeobecným poznatkom istých skupín odborníkov, ale žiadna z nich nebola vyložene zavádzajúca. Rozcvičovanie sa pred bežným výbehom na stuhnuté a studené svaly by som rozhodne začiatočníkom neodporúčal, rovnako tak ani príliš stabilné bežecké topánky pre niekoho s neutrálnym došľapom. Ďalšou vecou, s ktorou som sa nemohol stotožniť, bolo zaraďovanie opakovaných a intervalových úsekov naprieč celého spektra.
Keďže táto kniha je určená pre úplných začiatočníkov so síce rozdielnymi danosťami, ale stále novicom pre tento šport, je úplne zbytočné behať špecializované tréningy v príprave na ich prvý závod v živote. Primárnym účelom tejto knihy je dostať nebežca do cieľa maratónu a pre tento cieľ sú tempové a rýchlostné úseky úplne zbytočné. Postačuje striedať dĺžku a neskôr trošku aj intenzitu súvislých behov. Až keď sa prvomaratónec pretransformuje na celoročného bežca, tak potom možno začať uvažovať o pridávaní špecifickej intezity.
Veľmi ma potešili krátke "testimonials" tých, čo si už cez ťažké začiatky prešli a najlepšie sa mi čítali príspevky Vandy Kadeřábkovej Březinovej. Možno by stálo za úvahu napísať knihu o behaní pre ženy - od ženy - s praktickými radami, ktoré vyriešia nejednu otázku začínajúcich bežkýň. Jedna kapitola a pár poznámok na to nestačia.
Na záver by som zhodnotil túto publikáciu pozitívne a určite ju odporúčam pre tých, čo váhajú, či s behom začať a či vôbec niekedy zdolajú aj maratón. Cieľovou skupinou nebudú skúsenejší bežci, ale nepochybujem, že by si prečítaním tejto knihy rozšírili svoj pohľad na beh ako taký.
Pro přidání komentáře se musíte přihlásit nebo registrovat, pokud ještě nejste.
Každý máme svoji cestu k běhání a tak bych s poznámkou o maratonu a pěti hodinách moc nesouhlasil.
Asi se setkám s obecným odsouzením, ale svůj první maraton jsem běžel bez přípravy, pouze s cílem doběhnout. Poštěstilo se přesně podle mých představ a od té doby běhám přes sto kilometrů měsíčně (asi pro většinu běžců nic moc) a běhání si mne získalo. Druhý maraton (první s tréninkem) jsem už uběhl pod 4:15. A věřím, že další bude pod čtyři hodiny.
Já se na svůj první maraton teprve chystám a to mám za sebou závodní minulost na dráze na kratších tratích. Tam se už nezlepšuju tak je pro mě maraton novou výzvou. Každopádně obdivuju lidi co si troufnou tak brzo na maraton. To bych se asi neodvážil.
Asi je rozdiel, koľko rokov má človek, keď na ten prvý maratón ide. Ja som ho absolvoval ako 18 ročný za 3:35 a tiež bez nejakého tréningu (30km za týždeň teraz za tréning nepovažujem). Potom som síce skoro týždeň nechodil, ale vtedy mi to za to stálo. S terajšími skúsenosťami však viem, že to nebolo dobré.
Ten první maraton jsem si odběhl ve třiceti šesti.
A jestli to bylo dobré či nebylo - myslím, že bylo, protože nebýt tohoto maratonu, dneska bych neběhal.
RSS