Šteklivý názov určite otvoril nožíky vo vrecku hlavne priaznivcom objemového tréningu na niekoľko fáz, či sofistikovaných dlhodobých tréningových plánov snažiacich sa vydestilovať to “najlepšie” z prípravy elitných atlétov a aplikovať to na “hobby” oblasť.

Čo tým myslím?

Bez ohľadu na to, aké individuálne máme ciele, aké máme dôvody prečo športujeme a dokonca bez ohľadu na to, akej pohybovej aktivite sa venujeme a ako intenzívne – tréning je možné rozdeliť na tri základné typy:

1. Svalový(muskulárny, objemový)
2. Metabolický
3. Neurologický(zruč­nosti, technický)

Nebudem siahať prívržencom “cesty objemu” na prvú kategóriu – iste, väčšina tréningových plánov zahŕňa objemový tréning ako ťažiskový element zlepšovania výkonnosti. Aká je ale v skutočnosti schopnosť organizmu na tento typ tréningu reagovať? Aký je pomer “kvalita/cena”? Koľko kilometrov nabehajú elitní atléti za sezónu a aké je v pomere k tomu ich zlepšenie? U ambiciózneho hobíka je to s prírastkom lepšie, pretože čím menšia je počiatočná výkonnosť, tým väčší priestor je pre zlepšovanie ;) Pripojte svalovú bunku na zdroj energie a bude pracovať donekonečna – nič viac a nič menej!

Budeme sa teda snažiť optimalizovať metabolizmus a objemovým tréningom maximalizovať využiteľný potenciál svalov…

Ako pri tých tréningových dávkach stihnúť prácu, rodinu a nebodaj nejaké ďalšie záľuby? Tu sa dostávame k veľkej skupine nás hobíkov, ktorí sú limitovaní časom a inými dôvodmi, ktorí nemajú ambície zabehnúť maratón pod 3 hodiny, ktorí si nechcú dovoliť riskovať zranenia a ktorí napriek tomu beh(a ostatné pohybové aktivity) milujú a chcú hľadať priestor na zlepšenie a výkonnostný rast.

Celý ten dômyselný stroj, akým telo športovca je, riadi mozog s nervovou sústavou. Čo sa vlastne deje, keď sa rozbehneme? Zjednodušene si môžeme predstaviť, že mozog aktivuje program s názvom “behanie”, ktorý iniciuje v každom momente príslušné prvky systému tak, ako sme sa to naučili(a stále učíme), vyhodnocuje, prikazuje, koriguje. Áno – beh je zručnosť ako každá iná.

Proces učenia sa akejkoľvek zručnosti je procesom vytvárania, aktivácie a posilňovania neurologických okruhov. To je podstata neurologického tréningu. Zlepšenie znamená zvyšovanie efektivity. Ľudský druh je na to vybavený lepšie, ako ktorýkoľvek iný živočíšny druh na Zemi. Zo všetkých typov tréningu práve na neurologický má organizmus najlepšiu a najrýchlejšiu odozvu – najpriaznivejší pomer “kvalita/cena”. Zaujíma nás optimalizácia techniky – ako zručne a efektívne využívame zdroje, ktoré máme k dispozícii. Neučíme sa behať – študujeme jednotlivé elementy, ktoré sa na našom behu podieľame a hľadáme priestor,ako sa stať lepšími bežcami.

Ako teda beháme?

Všetci bežíme po zemskom povrchu. Gravitácia je faktor, ktorý nemožno ignorovať. Môžeme proti nej bojovať(a tento boj je vopred prehratý a stojí enormné úsilie), alebo ju môžeme akceptovať a pokúsiť sa ju využiť vo svoj prospech. Gravitácia je náš najvyšší tréner. Čo znamená zaujať optimálnu orientáciu voči gravitácii? V literatúre sme sa dočítali, že beh je vlastne kontrolovaný pád. Sila, ktorá nás priťahuje k zemi sa transformuje na energiu dopredného pohybu, čo spôsobí, že bežíme dopredu miesto aby sme spadli na nos. Aby to mohlo fungovať, musí byť prítomná rovnováha.

Správny postoj počas všetkých fáz behu zaručí, že minimalizujeme energetickú náročnosť udržania rovnováhy. Mozog je schopný do obnovenia rovnováhy alokovať viac ako 90% svojej neurologickej aktivity – a to je veľmi luxusná hračka ;) Tréningom správneho postoja vieme postupne túto činnosť zefektívňovať. Jednoduchšie vyvážime “rovnú tyč” ako “krútiace sa lano”.

Aby sme natrénovali správny postoj, nemusíme nabehať tisíce kilometrov. Samotné zlepšenie postoja pri behu nám naproti tomu umožňuje behať rýchlejšie, dlhšie a s menšou námahou. Zapájaním malých svalov(s malým príkonom), ktoré nám pomáhajú udržať postoj znižujeme potrebu zapájania veľkých svalov(ktoré sú energeticky omnoho náročnejšie). Správny postoj môžeme trénovať v práci, doma, popri iných činnostiach a pri iných športových aktivitách – je univerzálny pre beh, plávanie, cyklistiku a ostatné športy. Všeobecne platí, že by sme mali behať len taký objem, pri akom sme schopní udržať správny postoj.

Máme rovnováhu bez námahy vďaka správnemu postoju, čo nám umožní využiť gravitáciu a premeniť ju na dopredný pohyb. Priestor medzi ťažiskom a zemou vymezujú nohy. Je to vymyslené tak, že využívame časť energie pri dopade, ktorá je absorbovaná dômyselným systémom “pružín” nohy a predkolenia, aby nám následne pomohla spolu so svalovou prácou dostať ťažisko späť do “hornej polohy” a umožniť ďalší “pád vpred”.

Efektivita práce pružín súvisí so schopnosťou relaxácie svalov, ktoré sú s nimi spojené. Je veľmi problematické a nebezpečné naťahovať sval, ktorý je napnutý(stiahnutý). V momente absorbovania energie impaktu je nutné, aby boli svaly uvoľnené a umožnili maximálne “natiahnutie/na­bitie” pružiny. Kontrakcia potom pomôže uvoľniť energiu. Pre energeticky úsporný pohyb je zásadná schopnosť zapájať(napínať) len tie svaly, ktoré sú v danom momente potrebné. sval, ktorý pracuje, potrebuje energiu, preto by mali byť svaly, ktoré v danej chvíli nepotrebujeme, relaxované – vtedy nenastáva energetický výdaj. Uvoľnené svalstvo rovnako umožňuje optimalizovať prenosovú fázu(recovery) nohy. Uvoľnené svaly tiež nebránia prenosu nervových impulzov a zlepšujú propriocepciu – a čím viac informácií mozog má, tým účinnejšie definuje pohybový vzorec.

Aby sme svaly dokázali relaxovať, nemusíme nabehať tisíce kilometrov. Všeobecne platí, že by sme mali behať len taký objem, pri akom sme schopní bežať uvoľnene.

Uvedomelým prístupom so zameraním na správny postoj a maximálnu relaxáciu svalov dokážeme zabehnúť ďalej, rýchlejšie, s menšou námahou a zdravšie. Postupným sústredeným opakovaním sa spočiatku vedomá činnosť zautomatizuje, prínosom je vybudovanie dobrého technického základu pre akúkoľvek pohybovú aktivitu.

Cesta k zlepšeniu nemusí viesť len skrze tisícky nabehaných kilometrov. Zlepšenie môže byť trvalé aj bez zvyšovania objemu. V duchu minimalistického prístupu – menej je niekedy viac ;)

dobra tema. Existuje princip 10,000 hodin. To je zhruba cas potrebny na nacvik, naucenie sa, na trening hocicoho ak sa stat majstrom. 10,000 H na klaviri, husle, krasobruslenie… Takze tych 10,000 H treba aj bezcovi co znamena objem.

Lenze, pkial by klavir bol rozladeny a chybali tam nejake klavesy, pokial by na husliach chybala 1 struna a miseto slacika by bola pilka a pokial by bezec mal obute hrube perovacie boty s roznymi anti technologiami, tak tych 10,000 hodin nevyrobi majstra ale cloveka s tak zazitymi zlymi navykmi ze ho uz nik neoduci a neprecvici na majstra.

Kazda hodina v zlom navyku so zlou technikou, vyzadyje najmenej 10 hodin odstranovania chyby a napravy techniky a to len dostane povodny stav nie stav vylepseny.

ak kazdy tyzden ma 1 hodinu behu v zlej technike, tak tyzden by potreboval dalsich 10 hodin v perfektnej technike na odstranenie negativneho vplyvu, len aby sa majstrovstvo nezhorsilo. V praxi to u hobikov casto vyzera ze je 10H v zlej technike a o dobrej sa len diskutuje alebo sa jej obcas zdanlivo venuje 5 minut.

vyrok : 2 kroky vpred, 1 krok nazad je preto obycajne zavadzajuci prilis optimisticky, lepsie by bola kniha : 10 hodin vzad 5 minut vpred.

Objem pret je dolezity ale iba objem spravny v dobrej technike v celom slova zmysle, objem v zlej technike treba vynulovat.

Niekedy je uspesne radikalne riesenie : prestane sa robit konkretny sport na dlhu dobu aby telo zabudlo zle navyky, robia sa sporty uplne ine s radikalne odlisnou technikou co este urychli zabudnutie zlych navykov, potom s novym silnejsim telom sa vrati k povodnemu sportu a striktne sa robi len tolko, kolko sa da zvladnut v idealnej technike a postupne sa akumuluje novy objem – a caka sa az uplynie tych 10,000 hodin Vraj bezec sa vyraba 6 rokov, to by znamenalo 32 hodin do tyzdna, co je takmer plny uvazok pre profi bezca, kde sa zaratava aj rehabilitacia vizualizacia a doplnkova priprava. Pokial vsak bezec mal spravne sportovanie v detstve, aspon tak ako kedysi skolsky system umoznoval ci nutil spravne navyky sa mohli tvorit od detstva, napriklad ak deti behali po vonku bose, tak s tych 10000 hodin zbierali uz od malicka a ked dorastli do veku juniorskeho, mohli svetu ukazat ako sa naozaj beha, lenze to museli mat stastie a narodit sa v krajine kde nie su detski podiatri, napriklad v Keni co Ethiopii alebo na Jamajke

>> PeterFabok, 14. 02. 2011 21:54:38

Jen pár poznámek do diskuze. Především k objemu. Běhám a závodím protože mě to baví. Čili 20km rovná se sranda, ergo 40km rovná se dvakrát tolik srandy. U objemu prostě bude odpověď každýho jednoho běžce jiná. Každý máme práh jinde. Pokud jde o technickou stránku běhu, nemyslím, že by bylo nutné běhat málo, spíš se mi jeví vhodné oddělovat objemovou část tréninku od technické, např ve dvou denních fázích. S tím, že mezi oběmi bude existovat transfer. Do objemů se bude přenášet správná technika a naopak technická část může těžit z rozvoje vytrvalostních a rychlostně silových komponet objemového tréninku.

Diskuze se tady může vyvinout určitě zajímavá. Jen mám trochu strach, že dlouhý příspěvek leckoho odradí :).

Doufám, že se téma nezvrhne v řešení problému, jak být co nejlepší a nejefektivnější „jen“ v běhu. Myslím tím, jak se stát profi běžcem. Protože si nemyslím, že tu je řada běžců, co se chce za každou cenu zlepšovat.

Já osobně běhám hlavně pro to, že mi pohyb samotný dělá dobře. Techniku mám špatnou (možná spíš příšernou), vím, že nikdy nebudu běhat takové časy, abych se dobře umisťoval. Osobáky, výkony atd. mám vlastně jen jako takovou berličku, protože jsem nestoudně líný a pohodlný :).

Sám vnitřně cítím, že když bych se mnohem více zaměřil na techniku běhu, cvičil mnohem víc rovnováhu a stabilitu, tak bych běhal v kratším čase líp, rychleji, dál. Jenže nebavilo by mě to. Nechci se „zdržovat“ technickými cvičeními, abecedou před každým tréninkem. Chci se oblíct, vypadnout z baráku a běžet, vypnout hlavu a dívat se kolem sebe.

Takže z tohohle pohledu bych k typům tréninku dodal ještě čtvrtý – psychický. Protože když nebudu vysmátej, nebudu se moc zlepšovat, i když budu trénovat „správně“ (rozuměj s největší mezní účinností) :).

>> Luckyboy, 14. 02. 2011 23:54:26

asi bych byl podobného názoru s tebou, pokud by šlo vylepšováním techniky jenom vylepšovat nějaké minutky/sekundy v osobákách apod. … mám ale takovej pocit – že půjde zřejmě i o šetrnost ke svému tělu … a právě tohle s přibývajícíma rokama začíná preferovat každej rozumnej člověk. Já osobně jsem se do běhu nikdy za svých 40 let pořádně nezakous' … přišlo mě to takové monotonní, nudné, vyčerpávající… Náhoda tomu chtěla, že jsem si v poslední době přečetl něco o minimalistických botách, běhu přes špičky, ‚řízeném pádu‘ … a napadlo mě to zkusit… a zkouším to už druhej měsíc a stále nadšeněji. Bohužel jsem to asi trochu objemově na svůj chatrný organismus přepísk a v poslední době se snažím nepřekročit směšnej 1–2km denně a netrpělivě čekám, kdy si ty šlachy pod kolenama zvyknou. Jsem rád, za každej podnět – na co si v technice dávat pozor – protože trenink techniky mi umožní ‚vypnout‘ asi podobně jako tobě i když se musím držet objemově při zemi.

>> Kostěj, 14. 02. 2011 22:50:11

urcite, ked mas moznost a chut behat velke objemy a trebars aj 2 fazy, preco nie…

… svojim prispevkom som chcel priniest pozitivny signal a ukazat moznu cestu pristupu hlavne tym (a tych je mozno medzi nami vacsina), ktori z akehokolvek dovodu nemaju moznost nabehat nejake extra objemy.

ohladom techniky suhlas s rudom, behanim velkeho objemu nespravne si telo prehlbuje zly navyk a prinos kratkeho technickeho treningu sa straca.

preto som uvadzal, ze by sme mali bezat len tolko, kolko dokazeme ubehnut s dodrzanim aspon spravneho postoja a relaxacie. objem pride – hobby sport je na cely zivot ;)

>> rudo, 14. 02. 2011 22:35:40

„Objem pret je dolezity ale iba objem spravny v dobrej technike v celom slova zmysle, objem v zlej technike treba vynulovat.“

s tymto plne suhlasim. „zly“ objem stazuje vytvaranie novych neurologickych okruhov a taha nas k „starym zvykom“. preto zdoraznujem pracu na technike. vybral som 2 zakladne elementy: postoj a relaxaciu, pretoze to sa da trenovat aj inak ako behom, resp. pri inych aktivitach.

dolezite je potom vnimat svoje telo a behat len objemy, pri ktorych to dokazeme technicky ustat – kilometre pridu postupne same

>> Luckyboy, 14. 02. 2011 23:54:26

ja preferujem krizovy trening a striedanie sportov. idealna kombinacia beh-bike-run.

pestrost dokaze priniest rozmanite zazitky a udrzat dlhodobu radost zo sportu ako takeho.

primerana oslava pohybu nemusi znamenat tisice kilometrov alebo hodin.

bez pocitu lahkosti a uvolnenosti ide psychika rychlo dole… sport by nemal byt umorna drina, ktoru zvladame len vdaka psychickej odolnosti. na kazdu minutu je mozne sa tesit, co je ulahcene tym, ked mam pri pohybe prijemne pocity

>> PeterFabok, 15. 02. 2011 10:10:58

Myslím, že si rozumíme. Já se snažím dodržovat v rámci „tréninku“ taky nejrozmanitější skladbu pohybu. Snažím se hodně chodit, chodím plavat, občas doma posiluju (s vlastní váhou). Když je normální počasí, tak jezdím na kole. Nevyhýbám se kolektivním sportům, jako fotbal, volejbal…

Nejlíp se ale cítím, když si nazuju boty do terénu a vyrazím na trail :).

Psychický typ tréninku jsem myslel trochu jinak. Vůle a psychická odolnost ke strádání je při výkonnostním sportu důležitá, ale ještě důležitější je psychický rozměr typu baví mě to ⇒ zlepšuju se ⇒ baví mě to :). Prostě pokud někoho baví běhat 20 km denně, může celkem dost psychicky strádat, pokud by měl běhat každý den jen 6 km technicky správně. Jo, asi nikdy nebude běhat desítku třeba pod 33 minut, ale bude ho to bavit :). Takhle jsem to myslel.

>> Luckyboy, 15. 02. 2011 10:58:47

„Prostě pokud někoho baví běhat 20 km denně, může celkem dost psychicky strádat, pokud by měl běhat každý den jen 6 km technicky správně. Jo, asi nikdy nebude běhat desítku třeba pod 33 minut, ale bude ho to bavit :). Takhle jsem to myslel.“

Ano, a tak to myslím i já, neboť mi čteš myšlenky

>> PeterFabok, 15. 02. 2011 10:10:58

Jaky je rozdil mezi beh a run? Nemelo tam byt plavani?? 

sv*>> zombice, 15. 02. 2011 15:34:51*

Ano, malo tam byt swim

>> Mirek Kostlivý, 15. 02. 2011 14:19:15

Taky to mám podobně, potřebuju pravidelnou dávku endorfinů, ať běhám jakýmkoliv stylem a jakoukoliv rychlostí. Optimálně tak 14–20 km nejlépe 5–6 x týdně, bez toho je moje psychika v dost mizerném stavu bohužel se s tím nedá nic dělat. Každopádně jsem pro, že z dlouhodobějšího pohledu je důležitější a přínosnější „jak“ než „kolik“.

Já bych to řekl takto: všichni nějak vyjadřujeme, že běháme proto, abychom byli „celiství“, v daném okamžiku co nejvíce přítomní, zapojení … prostě se snažíme dosáhnout „satori“. Peter má „buddhistický“ přístup, tedy že tato celistvost vychází z pozornosti, „západní“ přístup je spíše o výkonu.

Osobně si myslím, že Peterův přístup se snáze přenáší do života, je pružnější a zdravější. Avšak to vůbec neznamená, že ten jiný je snad horší. Ani o trošičku. Nakonec rozhoduje integrita, které běháním dosahujeme.

>> pam65, 15. 02. 2011 19:09:17

uplne ponorenie pri akejkolvek cinnosti zarucuje optimalny zazitok ;)

>> PeterFabok, 15. 02. 2011 19:43:57

To je ono … A není to zážitek jenom pro nás samotné …

dopredu sa ospravedlnujem keby som vyzeral nevzdelane :) ale uz vela krat som tu do Petra alebo Ruda pocul nakolko sa treba zameriavat na relaxaciu, rovnovahu a techniku. Ocenujem toto vlakno a chcel by som tu poprosit aj o nejake praktickejsie rady. Tzn myslim ze kazdy skusenejsi bezec si prizna ze hore uvedene veci su velmi dolezite, ale zial som zatial neprisiel na to _ako_ ich dosiahnut? ake cviky, ako konkretne nacvicit relaxaciu, z akych konkretnych zdrojov nastudovat techniku(idealne slow-motion videa) a pod

>> mapo, 15. 02. 2011 18:44:56

Tak někdy v příštím životě, až mi bude tak dvacet, tak se na kvalitní styl u svého běhu určitě zaměřím  !

>> mephysto, 15. 02. 2011 21:23:35

ako som inde spomenul mnohe veci je dobre zacat trenovat mimo beh, napriklad cez jogu, ale aj ine aktivity ako rozne druhy kreativnych tancov amatersky balet…

Pri samotnom behani do tejto debaty snad vhodne zapadne nazor, casto debatovany :

je lepsie bezat v kuse 20km alebo 2× denne 10km ?

vacsinou sa tvrdi ze pre vytrvaost je lepsie bezat to v kuse a ze napriklad pri treningu 32 km sa bezi poslednych 12km v unave a ze prave to je ten treningovy efekt. Lenze v tej unave sa uz bezi technicky nespravne svaly pracuju v zlom rezime alebo vobec a hrozi zranenie a zle navyky. Na druhej strane pokial zastanem okamzite ako mam pocit ze uz idealnu techniku neudrzim tak mam prevenciu zranenia a mozem systematicky trenovat bez prerusenia.

Velmi pekny priklad je Pam Reed americnak, ultra, ktora vyhrala aj zname Badwater dokonca v 1 rocnika porazila aj vsetkych muzov. Jej system je velmi jednoduchy, beha kazdy den 3× denne a vzdy len 1H, takze vzdy ma spravnu techniku, nikdy nejde do unavy talej aby musela zmenit techniku, ztuhnut atd a svaly klby sa zregeneraju pocas niekolko hodin aby mohla bezat 1H znovu Ku tym 3×1H behu tiez ma este 1×1H plavanie poobede medzi druhym a tretim behom.

znovu opakujem z inych vlakien, najlepsie sa uci technika, uvolnenost atd pri behu ked sa behaju letme, teda pomaly z poklusus nabiehane rovinky tak aby sa v rychlosti bezalo do 60m, pricom ta rychlost a technika by mala byt ako pri pretekoch na 800–1500m metrov a dostatocne prestavky, teda nebezia sa sprinty ale relaxovane neunavujuce kratke useky, Odporucam klincove tretry

>> mephysto, 15. 02. 2011 21:23:35

relaxacia: vecer pred spanim meditujem, lezim v posteli, pokojne dychanie, cielene postupne uvolnovanie vsetkych svalov. toto vedome uvolnenie sa da velmi dobre replikovat pri behu, ked vycitim niekde tenziu, ktora tam nepatri. uvolnenie je tiez uzko spate s dychanim. spravny postoj umozni spravne dychat. pre spravny postoj pomaha joga, pilates – ja cvicim zaklady taichi. v principe spravny postoj znamena, ze zo stredu zeme cez liniu chrbtice s pokracovanim cez miechu a von cez korunu hlavy prebieha priamka(laserbeam), nohy mierne pokrcene, ramena uvolnene, horizontalna rovina panvy je kolma na laserbeam(zasunuta brada=zapojene abdominalne svaly). spravny postoj je uvolnena rovnovaha. pri taichi mozem velmi dobre vnimat subtilne prvky rovnovahy a ako funguje presuvanie hmotnosti, kde je tazisko a ako s nim pracovat. tiez mi to pomaha studovat aspekty rotacnej rovnovahy, ktora je pri behu tiez dolezita. uvolnene ramena, bedra, vyznam a zapojenie ruk a hlavy.

pri samotnom behu naklon vychadza z clenkov, ostatok tela odstava v postoji. pracuju hlboke stabilizatory. dvihanie noh- vizualizujem nohy ako nieco, co vymedzi priestor medzi taziskom a zemou a stava sa sucastou dynamickej rovnovahy pri behu. skor ako odraz uplatnujem zdvihanie nohy. predstavujem si, ze bezecky cyklus nekonci s nohou na zemi, ale s nohou vo vzduchu. frekvencia musi byt dostatocna na to, aby som nespadol a nemusel sa prilis aktivne odrazat. pokial sa budes odrazat namiesto dvihania, narazis na limit pokial ide o frekvenciu a vysledkom bude len vacsi impakt a bolest. predstavujem si, ze nohu od kolena dole nemam – pomaha to uvolneniu struktur nohy a predkolenia.

pokial ide o techniku, dlho som suhlasil s tym, ze chi running, evolution running, pose a podobne mozu ponuknut instantny pristup, ktory funguje a clovek sa nauci behat spravne. vnimajuc seba sameho si myslim, ze kazdy z nas ma unikatny pohybovy vzorec, ktory ovplyvnuje kopec momentalnych i dispozicnych faktorov. nas mozog ma mechanizmy pre optimalizaciu, ich ucinne zapojenie zavisi od toho, ako dokazeme zabezpecit tok dat obidvoma smermi (od perifernych receptorov do mozgu a naopak). dostavame sa spat k relaxacii – co je uvolnene, vedie, co je napnute, nevedie. to, co nakoniec nazyvame spravnou technikou, su vacsinou zakladne „pravdy“ biomechaniky behu. treba hladat svoju cestu-vybavu na to mame, nechat mozog a telo pracovat. cvicenia a prvky napr. chi running mozu pomoct k optimalizacii.

zem nas pritahuje gravitaciou, ked pokojne stojime na mieste, dokazeme vnimat, ako nasa vaha „pada do zeme“. tato vazba je historicky velmi silna. miesto kontaktu su chodidla, ktore maju sustredeny najvacsi pocet nervovych zakonceni z celeho tela. nemali by sme ich uplne izolovat od zeme. nemali by sme podkladat paty zvysenou podrazkou – keby to tak malo byt, priroda by nam to zahrnula do anatomie. presne to iste plati o podopierani klenby nohy.

najlepsie pre korekciu techniky je pozriet si slow motion video seba sameho – to ukaze kazdemu z nas priestor pre zlepsenie ;)

>> PeterFabok, 15. 02. 2011 22:13:40

Peter velmi pekna, ale musim upozornit na jeden rozpor :

technika padanim a neodrazanie je dobra vec pre rekreacneho bezca, behanie prirodou koli prirode a oddych, lenze bez odrazania sa neda zabehnut 5km pod 15 minut a snad ani pod 17–18. Kazdy si pri citani musi uvedomit kam sa planuje zaradit, pretoze bezci ktori maju vykonnostne ambicie budu musiet odrazat a cim rychlejsie chcem bezat tym rychlejsie sa musim odrazat.

>> rudo, 15. 02. 2011 23:11:14

Jo a taky mám dojem, že do kopce toho člověk moc nenapadá, sice i v přírodě vedou cesty po rovině a dolů, ale NAHOŘE je to vždycky nejkrásnější;-)

>> Kostěj, 15. 02. 2011 23:27:30

hej ale da so do kopca bezat velmi pomaly a mam dojem ze ucenie chi a padacej techniky je vhodne prave do kopca, kedze to vyzera take bezpecne, kazdy sa do kopca naklani tak ci tak takze polovica techniky je vybavena a potom uz staci len nohy velmi rychlo prepletat malymi krockami. Treba sa ale do kopca nahnut uz v clenkoch, nie zlomit sa v pase. Prave pri behu dolu kopcom, kde by to malo byt s gravitaciou a padanim jednoduche sa robi najviac chyb, chybne sa naklana dozadu a ide sa dolu kopcov dlhymi priskokmi kde sa treba teda odrazat. Nahnut sa dopredu a nechat padat telo dolu strmym kopcom nie je pre padacich novackov prave najlahsie.

>> rudo, 15. 02. 2011 23:11:14 Presne tak, ale aj u vykonnostneho bezca hra rolu, ci vynalozi energiu len na aktivny zaber nohou pri odraze, alebo ju musi investovat aj do kompenzacie elementarnych nedostatkov.

>> rudo, 15. 02. 2011 23:51:36

Nejsem fyzik, ale když si vzpomenu na přednášky biomechaniky, tak mám pocit, že abych působil na těžiště lidskýho těla – hmotný bod – proti síle gravitace, musím vynaložit nějakou práci a tou bude právě aktivní odraz, který zajistí směr pohybu jednak vzhůru a druhak dopředu. Tady v tomhle případě mi prostě řízený pád nepomůže.

>> Kostěj, 16. 02. 2011 09:40:41

pri pomalom padacom „behu“ do kopca sa nejedna o odraz ale o vystupenie tou prednou nohou akoby na schodik hore, je to pohyb podobny skor chodzi do schodov ako pohybu odrazovemu.

Pokial trenujes schody ako sprinter napriklad na stadione tak vies ako sa robia odrazy – odpichy to je aktivny odraz.

pomale padanie do svahu je len jemne stupanie hore svahom, ziadne odrazy, pracuju ine svaly

ale mas pravdu v tom ze nejake svaly nejako do toho kopca pracovat musia

>> Kostěj, 16. 02. 2011 09:40:41

to mas pravdu, tym ze akumulujes cast impaktu do pruzinoveho systemu nohy, tato energia ti potom pomoze dostat tazisko do „hornej uvrate“ a nasleduje zas „pad“. pohyb taziska potom vyzera ako sinusovka oscilujuca okolo strednej hodnoty. snazis sa o rekuperaciu energie impaktu.

energiu samozrejme vynakladas, ide o optimalizaciu a minimalizaciu usilia. beh do kopca sa od behu po rovine lisi tym, ze musis koleno zdvihnut vyssie, co viac stoji. aj tu sa da ale usetrit, ci uz skratenim kroku, frekvenciou, vyuzitim zotrvacnosti pri rotacii hornej casti tela[zapojenie ruk]