Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Zavřít

Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier. Moje prvé ultra

Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier. Moje prvé ultra
foto: archiv Martina Hunčára

Martin Hunčár | 01.07.2015 | přečteno: 3653×

Ráno sa budím o štvrť na sedem a tlačím do seba slaninu s chlebom. Nemám s tým skúsenosti, ale hovorím si, že tuky budem ešte potrebovať. Hneď nato si vyrábam svoj elixír – do vody, v ktorej sa mi rozmočili chia semienka, pridávam kokosový olej, med a zmes pomletých semienok – ľan, konope, quinoa, sezam a mak.

Do fľašiek si nalievam matcha čaj s nádejou, že proklamovaný desaťnásobný účinok v porovnaní so zeleným čajom pomôže. Len tak-tak stíham autobus, čo nás vezie z Bystrice na Trangošku. Niektorí sa snažia ešte zadriemať, ja zatiaľ sondujem, s kým mám dnes tú česť. Samí horali už na prvý pohľad, cítim sa ako greenhorn, a tak sa na všetko radšej pýtam. Jeden mladík sa rozrozprával, že si dal pred týždňom Štefánika, čo je 140 kilometrov a popritom s úsmevom na perách tlačil do seba slaninu. Ďalší už snovali plány na ďalšie ultráky, čo si dajú o pár týždňov. No, ja sa tak trochu obávam, že sa budem regenerovať celé leto…

Na štarte si ešte dám arašidovú nugetu s chlebom a banán. Ak zarátam aj včerajšiu večeru s dupľou, tak bruško je naozaj plné. Sú to prvé preteky, pred ktorými sa vôbec nerozcvičujem. Načo aj? Ak sa tu budem plahočiť po horách skoro celý deň, tak energiou mrhať nesmiem. O 9:30 sa rozbieha 200 dobrodruhov. Som niekde v prvej tretine a tempo mi vyhovuje. Bežím mierne do kopca, no keď sa stúpanie zintenzívňuje, prechádzam do rýchlej chôdze. Držím sa akejsi Betky, tá to šla minule za 6 hodín, čo je méta, ktorú chcem zdolať dnes ja. Kamarát Slavo dnes nemá formu, je za mnou, nikoho iného tu nepoznám. Počasie je báječné – okolo 17 stupňov, pod mrakom. Za pochodu robím fotky a krátke video mobilom. Snažím sa žartovať, ale nikomu do smiechu nie je.

Na chatu M.R. Štefánika (s prevýšením asi 600 metrov) dorazím po 35 minútach s hlasným povzdychom: „Vďaka Bohu.“ Turisti, čo nás tam povzbudzovali, sa schuti zasmiali. Ohradil som sa, že som kazateľ a myslel som to vážne, na čo sa s pochopením ozvali: „Aha, jáj.“ Švédske stoly sú výborné, ládujem do seba z každého rožku trošku. Som na hrebeni Nízkych Tatier, škoda len, že sa nedá viac pokochať krásnymi výhľadmi – musím sledovať každý krok. Skáčeme po kameňoch veľkých ako dvere, nemá to konca kraja. Spomínam si na varovanie môjho priateľa Jožka, aby som to neprepálil. A tak idem stále na pohodu, nôžky sa krútia samé, veď som ich posledný týždeň šetril.

Stúpame na Krúpovú hoľu a cez Demänovské sedlo zase hore ku Kamennej chate, kde je ďalšia občerstvovačka. Čas 1:20. K banánu, orechom a hrozienkam zapíjam aj tabletku magnézia, ktorú tam pani vychvaľuje a všetkým odporúča. Chopok, nadmorská výška 2000 metrov, turisti sa vezú hore lanovkou a ja som stále len na začiatku. Robím fotky a pár bežcov, ktorých som krvopotne predbehol, ma zase míňa. Budem to musieť obmedziť, lebo je to dosť frustrujúce, a okrem iného som sa sem neprišiel fotiť, ale behať. Sme na otvorenom priestranstve, pofukuje príjemný vetrík a my ďalej skáčeme z jednej skaly na druhú ako také kamzíky.

Za behu vyťahujem svoju riedku kašu zo semienok a zapíjam čajom. Len nech to všetko pôsobí tak, ako sa o tom píše. Márne čakám na nejaké rovinky, ja, chlapec z mesta. Konštantne len hore a dole, neustále v strehu, aby sa mi nevytkol členok alebo aby som nezakopol a nezranil sa. Zostať visieť tu na hrebeni nie je vôbec lákavá predstava. Kotliská a Chábenec dávajú zabrať, ale nasleduje príjemný zostup do sedla Ďurkovej, kde ma zase čakajú hody.

Bežím už 2:35, medzičasy sú stále sľubné, slnko je naďalej poslušne skryté za mrakmi. Nasleduje celkom príjemná časť, stúpania a klesania sú miernejšie. Prichádzajú mi na um trefné slová Písma: Dal mi nohy jeleňa a postavil ma na výšiny. Výstup na Latborskú hoľu ešte ušiel, ale prichádzajú galeje, keď zo sedla Skalky musím na Veľkú Chochuľu prekonať takmer 300 výškových metrov. Spomínam si na ťažké tréningy a potajme dúfam, že nohy si to nejako zapamätali. Rozstupy medzi bežcami sú už akosi dané, no o pár miest som sa posunul vyššie, čo mi pomáha na psychike. Hore na kopci sa zase občerstvujem, už druhýkrát si dávam aj trochu soli. S banánom je to síce hnusné, ale ak to má pomôcť, tak kašľať na to. Na trati som už 4 hodiny a minútu. Rozbehol som sa svižnejšie, veď som už v dvoch tretinách, no po kilometri pri Malej Chochuli som sa zľakol. Nohy mi začali tŕpnuť. Aha, takto nejako vyzerajú kŕče…

Prešiel som do chôdze a rýchlo do seba vysypal soľ. Vodu som si nedočerpal, a tak som prosil bežcov, aby sa nado mnou zľutovali a dali sa mi trochu napiť. Jeden mi ochotne nalial trochu zo svojej fľaše, dal som si aj gél, na semienka ma už chuť prešla. Nasledoval zostup do Hiadeľského sedla – 650 výškových metrov. Strmé a nechutné, pružnosť z nôh sa vytratila, nohy boli už „vybúchané“, ako keď na starom aute prídete o tlmiče. Namiesto toho, aby som si zostup užil a zrýchlil, musel som brzdiť a byť v strehu. Ako hovorí žalmista: Takmer sa mi noha pošmykla a len-len, že som nepadol.

Na tomto úseku ma viac bežcov predbehlo, zbieham k občerstvovačke, kde sme sa zišli akosi naraz a každý do seba tlačí v štýle: Berte ludze bo nebudze a ked budze, málo budze. Zbieram posledné sily. Už len 9 kilometrov, aká škoda, že nie po rovine! Čas 4:45, verím si. Kozí chrbát bol naozaj kozím chrbtom. Hore sme šli takmer štvornožky, my úbožiaci, ktorí si vyvolili trpieť dobrovoľne. Dal som si gél, ktorý som si šetril na poslednú hodinu. V diaľke som dole zbadal Donovaly a začal zrýchľovať. Fantastický pocit. Zažiť, ako po piatich hodinách dokážete zrazu zrýchliť, je neopísateľné. Nevedno, či zabrala modlitba, gély, alebo vidina sprchy a následnej masáže, alebo všetko spolu. Letel som dolu lúkami a prosil bežcov, aby mi uhýbali z cesty. Napájali sa tu totiž polmaratónci, takže tu bolo zrazu husto. Vybehol som na Kečku a v mojej kečke som už videl jediné – cieľ.

Okľuka kvôli ťažbe dreva však neveštila nič dobré. Vtedy som ešte netušil, že sa trasa týmto natiahla asi o kilometer na 47,5 kilometra. Bol som si istý, že som už blízko, no na prekvapenie som sa ocitol ešte pri jednom stolíku, kde ma uistili, že do cieľa je to už len asi 3,5 kilometra. Len? Čas 5:45, ak to mám dať v pláne, musím nasadiť takmer štvorkové tempo. Milosť! Na asfaltke sa cesta zvažovala, napálil som to a ešte dvoch stihol predbehnúť.

Do cieľa som sa vrútil v čase 6:00:32. Celkovo som prekonal 2500 výškových metrov, zostúpil ešte o čosi viac. Unavený, ale šťastný. Veľmi som si prial, aby môj čas začal päťkou, ale ak zarátam tú obchádzku, musím byť len spokojný. Na prvýkrát som skončil na konci prvej štvrtiny štartového poľa! Tieto riadky píšem po dvoch dňoch a som prekvapený, že nohy nie sú až také rozbité ako po cestnom maratóne.

Normálne chodím, nemám svalovicu, až ma môj priateľ Juraj napomínal, že som sa musel flákať. Nuž, ešteže to myslel zo žartu. Ozaj, ak sa chcete flákať aj vy, skúste si to nabudúce tiež.

Komentáře (Celkem 10)

Nalezené položky: 11 První Předchozí | 1 | Další Poslední

hunco muž 01.07.2015 11:21:18

Ráno sa budím o štvrť na sedem a tlačím do seba slaninu s chlebom. Nemám s tým skúsenosti, ale hovorím si, že tuky budem ešte potrebovať. Hneď nato si vyrábam svoj elixír – do vody, v ktorej sa mi rozmočili chia semienka, pridávam kokosový olej, med a zmes pomletých semienok – ľan, konope, quinoa, sezam a mak.
Odkaz na článek

avatar

Sloviensko

rudo muž 01.07.2015 11:36:36

dik za krasny report

Motto: you can't stop, what is coming !
avatar

Prievidza, Slovensko

Celkem 11594,4 km
Minulý měsíc 0 km
10 km: 0:38:46 (2020)
půlmaraton: 1:27:42 (2016)
maraton: 2:57:58 (2017)

ttomino1980 muž 01.07.2015 20:28:21

Pekne citanie veru..gratulujem!

Toto ma dostalo:)

Berte ludze bo nebudze a ked budze, málo budze.

Motto: "Keď prechádzate peklom, nezastavujte sa." - W. Churchill
avatar

Bratislava

10 km: 0:37:39 (2014)
půlmaraton: 1:22:50 (2014)
maraton: 2:59:24 (2014)

hunco muž 04.07.2015 14:41:50

Rudo, vdaka za povzbudenie. Vzdy som si rad precital tvoje komentare na fore. Este pred par rokmi som si myslel, ze je to takmer nemozne pre bezneho cloveka, aby tak dlho bezal.

Motto: Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neumdlievajú, chodia a neustávajú (Iz 40:31).
avatar

10 km: 0:53:39 (2015)
půlmaraton: 1:56:00 (2015)

gilwen77 žena 04.07.2015 16:15:57

>> hunco, 04. 07. 2015 14:41:50

Zdravím běžeckého „kolegu“. (bylo mi ctí na dráze, zmatkařka s garminem HM SR Košice :-) ) Joj, už tam ti to dobře běhalo, ale že to takto skvěle zúročíš, to mě překvapilo. Respekt.

Blahopřeji ke skvělému výkonu. Díky za nááááádherný report. Takto skvěle napsané články čtu jedním dechem, běžím s autorem, úplně se na tvé trase vidím. Ách, paráda. Krásné fotky.

Potom plná optimismu vyběhnu ven a začnu plánovat podobnou šílenost než mi po 10 km začnou plíživě ozývat kolena, na 15. km začnou vrzat kyčle na okolo 20. km už mi je jasné, že ještě hodně vody uteče, než (a zda-li) se o podobný zážitkový běh pokusím. Opustila jsem silnici a častěji teď škobrtám mezi kořeny v lese, ty vaše příběhy jsou nakažlivé. Taky bych se někdy chtěla takto „fláknout“.

Skvělý čas, těch 32 vteřinek to je takové škádleníčko, abys měl větší motivaci vyrazit znovu na kopce. ;-)

avatar

Bratislava

10 km: 0:37:39 (2014)
půlmaraton: 1:22:50 (2014)
maraton: 2:59:24 (2014)

hunco muž 04.07.2015 17:02:46

Vdaka za povzbudenie, vyzera to, ze tie moje clanky su lepsie nez behy :-)) Ja trenujem takmer len v lese a v miernych kopcoch, v Karpatoch v Bratislave nad Racou. Na takyto pretek treba mat ale nabehane, inak je to riziko privysoke. Ja mam celorocny priemer 260 km/mesiac, co si myslim, ze je minimum, idealne je mat aspon tych 300 km/mesiac, co sa mi dari len v pripravnom obdobi (vtedy to aj mierne prekrocim), ale potom su mesiace, ked to zase klesne. Ja som si na tento pretek nasiel taku roklinu, ktoru som chodil viac krat hore dole, cim som simuloval zatazenie, ktoremu som mal celit na preteku. Hlavne ale odporucam aspon raz za dva tyzdne beh, ktory bude mat okolo troch hodin a kazdy druhy tyzden aspon jeden dvojhodinovy beh. Oba staci bezat pomaly a clovek nesmie byt na druhy den rozbity. Ja tie behy beriem aj ako sucast modlitby, ak sa ide dole, tak si aj pospevujem, tepovka nesmie byt vysoka. Idem ich iba na vode alebo len s minimalnym obcerstvenim, aby som ucil telo setrit. Pred behom sa samozrejme dobre najem, ale potom ho uz pocas behu nehyckam. Mal som aj tusim tri behy, ktore boli asi tri a pol hodinove, ale to je maximum, prepinat sa treba az na pretekoch.

Motto: Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neumdlievajú, chodia a neustávajú (Iz 40:31).
avatar

Sloviensko

rudo muž 04.07.2015 21:50:30

>> hunco, 04. 07. 2015 14:41:50

ja som sa o tomto behu dozvedel pred rokmi na

42195.sk

velmi zivo a putavo popisane „dojaky“

Motto: you can't stop, what is coming !
avatar

Sloviensko

rudo muž 04.07.2015 21:55:02

>> hunco, 04. 07. 2015 17:02:46

""" prepinat sa treba az na pretekoch."""

presne to je heslo toho juhoafrocana co v minulosti velakrat vyhral Commrades

Motto: you can't stop, what is coming !
avatar

Sloviensko

rudo muž 04.07.2015 21:56:12

>> gilwen77, 04. 07. 2015 16:15:57

""" těch 32 vteřinek to je takové škádleníčko, abys měl větší motivaci """

zapamatam a zmeram si ta

Motto: you can't stop, what is coming !
avatar

Bratislava

10 km: 0:37:39 (2014)
půlmaraton: 1:22:50 (2014)
maraton: 2:59:24 (2014)

hunco muž 04.07.2015 22:51:19

Myslim, ze je to klasicka chyba zaciatocnikov a mierne pokrocilych bezcov – hecnut sa a ist dost na doraz aj v treningoch. Samozrejme, neda sa flakat, ale mne to vychadza optimalne len na jeden tazsi trening tyzdenne, kedy idem pocitovo tak na 90 %, potom dalsi jeden asi tak na 75 % a zvysne len regeneracne. Ked som sa to v mojom veku (mam 44 rokov a nemam bezecku zavodnu minulost) snazil tlacit viac, tak sa zlepsenie dostavilo len kratkodobo, nasledne prisla unava, tazke nohy a zlepsenie sa nekonalo. Takymto sposobom ale napredujem dlhodobo. Pochopitelne, neda sa vsetko popisat v jednom komentari, mam tam rozne fazy, v niektorych tyzdnoch na zaciatku idem este menej kvalitu, potom ju postupne pridavam a mam az dva kvalitne treningy tyzdenne, sustredujem sa aj na rychlost cez intervaly ked mam uz dost nabehane a potom zase zvolnujem pred pretekmi.

Motto: Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neumdlievajú, chodia a neustávajú (Iz 40:31).
avatar

Sloviensko

rudo muž 05.07.2015 00:42:11

>> hunco, 04. 07. 2015 22:51:19

dik, drzim palce

Motto: you can't stop, what is coming !
Nalezené položky: 11 První Předchozí | 1 | Další Poslední
x

Hodnocení příspěvků

Pro hodnocení příspěvků se nejprve musíte přihlásit.

Pokud ještě registraci nemáte, můžete se zaregistrovat zde.

Pro přidání komentáře se musíte přihlásit nebo registrovat, pokud ještě registraci nemáte.