Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Zavřít

Představujeme slovenské maratony (4.díl)

Eva Seidlová | 01.03.2007 | přečteno: 15669×

Eva Seidlová dnes ukončí pouť po maratonské scéně Slovenské republiky. V posledním díle se pouští do ostré kritiky loňského fiaska v Bratislavě stylem sobě vlastním. Již nyní můžeme napovědět, že se časem objeví seriál podobný o významných maratonech v zahraničí. 


Tatrabanka city marathon (TBC) Bratislava

A tu máme snahu o návrat maratóncov do bratislavských ulíc. Snaha je jedna vec a spôsoby iná.

Vlaňajší prvý ročník mnoho bežcov odignorovalo, nakoľko štartovné bolo na úvod – prvý prihlásení 500 sk, potom to rýchle stúpalo. V tom bolo tričko, pasta party (mištička špagiet na námestí „na stojaka“)… šatne v jednej školskej triede s jedným WC, postupne po reklamáciách školník pridával miestnosti, sprchy… úsmev, jazykové znalosti usporiadateľov – úsmev… po dobehnutí do cieľa nič, nič, naveľa po reklamáciách sa do šatní priniesli nejaké nápoje. Ale to už množstvo bežcov zutekalo. Ale zato vo VIP stane sa stoly len tak prehýbali, nechýbalo množstvo alkoholických nápojov, kávy, všelijaké dobroty.

Mňa osobne najviac rosčúlili dve veci:

1. Maratón bol minimálne o 1.300 metrov predlžený. To je neuveriteľné - na takom proklamovanom podujatí!

2. Občerstvovanie. No tak toto predišlo všetky očakávania. Piaty kilometer – nič, 10. kilometer (to už sme cestou posielali kdekoho zjednať nápravu) štós plastových pohárov, nádržka s kohútikom… a poďme do radu, vziať si pohárik, ísť ďalej a napustiť si vodičku. Niečo neuveriteľné a okolo postávalo množstvo vyparádených dievčat v organizátorských vestičkách.

Ďalšie sťažnosti občerstvenie ako-tak uviedlo na správnu mieru. Až na ďalšiu „perlu“ TBC maratónu. Keďže už bolo okolo obeda a maratónci sa presúvali do Devína (polmaratónci a in-line korčuliari už skončili), každý sa vysmädnutý tlačil do tieňa – to bola strana, ktorou sa ale bežalo už späť z Devína. Keď sme si na občerstvovačke pýtali pohár vody, tak vyzdobené dievčiny povedali že nedajú, oni majú dávať len tým, ktorí pobežia opačne… a jednalo sa skutočne len o vodičku a čajík, lebo iné ani nebolo.

Samozrejme, tých zádrheľov a nedotiahnutých vecí bolo viacej, ale nateraz je to už zbytočné vyťahovať. Jedno je fakt, že takému maratónu, akým by TBC maratón chcel byť by sa to nemalo stávať.

No, necháme to tak… a som, sme zvedaví, aké prekvapenia nás čakajú na 2. ročníku, ktorý sa bude konať v nedeľu 1. apríla. O prvom už vieme: trať bude zmenená, budú to dva okruhy. Propozície sú už na svete.

Furčiansky maratón, Košice – Furča.

Je to maratón, krorý  vznikol ako memoriál Štefana Semana. Bol to náš kamarát, ultravytrvalec (jeho manželka Zlatka je známa slovenská maratónkyňa a tiež sa venovala aj ultrabehom), ktorý zahynul pri tréningu vo Vysokých Tatrách.

Beží sa aj polmaratón. Furčiansky maratón si našiel priaznivcov aj v Maďarsku, Poľsku a tiež v Čechách. Ja som tam bola v minulom roku prvýkrát, je to naozaj vydarené podujatie, i keď samotný maratón je dosť náročný. 3,5 km dole, 3,5 km hore a to 7×. Je očividné, že ho robia bežci pre bežcov. Tá istá skupina organizuje v lete na rovnakom mieste, ale so zmenenou traťou.

Višegrádsky maratón Rytro

Tak toto bola novinka, ktorá na Slovensku všetkých prekvapila. Keď sa objavili nenápadné propozície, nikto im nevenoval veľa pozornosti. Prvý ročník sa bežal zo St. Ľubovne cez hranice do poľského mesta Rytro. Odtiaľ Slovákov doviezol po perfektnom závere (sprchy, masáže, občerstvenie, program, vyhodnotenie) autobus. Na budúci rok to má byť opačne.

Nuž jedno je fakt, Poliaci položili latku poriadne vysoko. Ako sa s tým vysporiadajú slovenskí organizátori, to uvidíme. Samotná trať je veľmi náročná, ja osobne si myslím , že je najťažšia na Slovensku. Plus k tomu prispieva i horúce júnové počasie.

Eva Seidlová
prezidentka Slovenských sběračů maratonů
145 maratonů a ultramaratonů
MMM Košice 1987 za 3:07:31